Konšpirácia ako spôsob vládnutia

Konšpirácia, konšpirovať: spoločne tajne plánovať spáchanie škodlivého skutku; spolupráca na dosiahnutí konkrétneho výsledku, spravidla na úkor niekoho. PÔVOD neskorá stredoveká angličtina : zo starej francúzštiny conspirer, z latinčiny conspirare dohodnúť sa, intrigovať, z con- spolu a spirare dýchať.
(OED)

Najlepšia strana je len istý druh sprisahania voči zvyšku národa.
(Lord Halifax)

Bezpečie dáva voľný priechod konšpirácii.
(Julius Caesar, akt 2, sc. 3. Posolstvo veštca Cézarovi, ktorý je ale príliš zaneprázdnený, aby sa naň pozrel)

Úvod

Ak chceme radikálne zmeniť správanie sa režimu, naše myslenie musí byť čisté a odvážne, pretože, ak sme sa vôbec niečo naučili, je to skutočnosť, že režimy sa nechcú meniť. Musíme v myslení prekonať tých, čo boli pred nami a objaviť zmeny v technológii, ktoré nám dodajú odvahu využiť spôsoby konania, aké naši predkovia nemohli uplatniť.

Musíme pochopiť kľúčovú generatívnu štruktúru zlého spôsobu vládnutia1

Musí sa v nás rozvinúť také myslenie v súvislosti s touto štruktúrou, ktoré je dostatočne silné na to, aby nás prenieslo cez bahno vzájomne si konkurujúcich druhov politickej morálky až k jasnému stanovisku.

Čo je najdôležitejšie, tento vhľad musíme využiť na to, aby nás a ostatných inšpiroval k zošľachťujúcemu a efektívnemu konaniu s cieľom nahradiť štruktúry vedúce k zlému spôsobu vládnutia niečim lepším.
---------------------------------------------

1Vždy keď sme svedkami skutku, ktorý pociťujeme ako nespravodlivý a nekonáme, stávame sa stranou participujúcou na nespravodlivosti. Osoby, ktoré sú opakovane pasívne, keď čelia nespravodlivosti, čoskoro zistia, že ich charakter skorodoval a stali sa servilnými. Väščina nespravodlivých skutkov, ktorých sme svedkami, je spojených so zlým spôsobom vládnutia, pretože ak je spôsob vládnutia dobrý, nespravodlivosť bez odplaty je zriedkavá. Progresívna redukcia charakteru ľudí má za následok, že je dopad ohlásenej, ale neodplatenej nespravodlivosti omnoho väčší, než sa spočiatku môže zdať. Moderné štáty založené na komunikácii poskytujú obyvateľstvu prostredníctvom svojho rozsahu, homogénnosti a nadmiery bezprecedentnú záplavu zjavných, avšak zdanlivo neodplatiteľných nespravodlivostí.

Konšpirácia ako spôsob vládnutia v autoritárskych režimoch

Ak sú známe podrobnosti vnútorného fungovania autoritárskych režimov, sme svedkami konšpiračných interakcií medzi politickou elitou, nielen s cieľom postupu, alebo výhod v rámci režimu, ale ako primárnej metodológie plánovania v pozadí udržiavania a posilňovania autoritatívnej moci.

Autoritárske režimy sú podnetom k vzniku síl, ktoré sú v protiklade s nimi, tým, že vyvíjajú tlak proti individuálnej a kolektívnej vôli k pravde, láske a sebarealizácii. Akonáhle sú plány napomáhajúce autoritárskej vláde odhalené, vyvolávajú ďalší odpor. Úspešné autoritárske mocnosti z tohto dôvodu tieto plány utajujú až pokiaľ nie je odpor márny, alebo kým ich nepreváži účinok obnaženej moci. Toto kolaboratívne tajnostkárstvo, pôsobiace na úkor populácie, stačí na to, aby sme definovali ich správanie ako konšpiratívne.

Toto sa deje v záležitostiach štátu; pretože ak zďaleka poznáme (čo je dané len prezieravému človeku) zlo, ktoré sa chystá, ľahko sa také zlo lieči. Avšak, ak pre nedostatok takejto vedomosti sa dovolí zlu, aby sa rozvíjalo až kým ho každý rozpozná, potom už sa nedá nájsť liek.
(The Prince, Niccolo Machiavelli [1469-1527])

Teroristické konšpirácie ako súvislé grafy

Úrad pre obstarávanie v štáte Maryland (za ktorým sa skrýva Národná bezpečnostná agentúra; vygúglite si kód grantu „MDA904“) a ďalšie subjekty financovali projekt, v rámci ktorého matematici skúmali teroristické konšpirácie ako súvislé grafy (pre pochopenie tohto článku nie je potrebné žiadne matematické vzdelanie).

Rozšírime toto chápanie teroristických organizácií a obrátime ho proti tým, čo ho financujú; čím sa z neho stane nôž, ktorým rozpitváme konšpirácie využívané na udržiavanie autoritárskych mocenských štruktúr.

Využitím súvislých grafov aplikujeme mozgovú schopnosť priestorového uvažovania na politické vzťahy. Tieto grafy si ľahko dokážeme predstaviť. Vezmite najskôr niekoľko klincov („konšpirátorov“) a zatlčte ich do dosky s náhodným rozmiestnením. Potom vezmite povraz („komunikáciu“) a priviažte ho od klinca ku klincu bez prerušenia. Nazvime povraz spájajúci dva klince spojovacím článkom. Neprerušený povraz znamená, že je možné prechádzať z ktoréhokoľvek klinca na ľubovoľný iný cez povraz a medziľahlé klince. Matematici tento druh grafu nazývajú spojený.

Tok informácií prechádza od konšpirátora ku konšpirátorovi. Nie každý konšpirátor pozná všetkých ostatných konšpirátorov prípadne im dôveruje, aj keď sú všetci spojení. Niektorí sa nachádzajú na periférii konšpirácie, iní sú v centre a komunikujú s mnohými konšpirátormi a ďalší môžu poznať len dvoch konšpirátorov, avšak tvoria most medzi dôležitými časťami alebo zoskupeniami konšpirácie.

Separácia konšpirácie

Ak sú všetci konšpirátori zavraždení, resp. sú všetky spojovacie články medzi nimi zlikvidované, potom už nejestvuje žiadna konšpirácia. Toto si spravidla vyžaduje viac prostriedov, než si môžeme dovoliť nasadiť, takže kladieme našu prvú otázku: Aký je minimálny počet spojovacích článkov, ktoré je potrebné odrezať, aby sme konšpiráciu rozdelili do dvoch rovnako početných skupín? (rozdeľ a panuj). Odpoveď závisí na štruktúre konšpirácie. Niekedy nejestvujú žiadne alternatívne cesty toku informácií medzi konšpirátormi, inokedy ich existuje množstvo. Toto je užitočná a zaujímavá charakteristika konšpirácie. Napríklad zavraždením jedného konšpirátora, ktorý tvorí „most“ jestvuje možnosť rozdelenia celej konšpirácie. Avšak my chceme povedať čosi o všetkých konšpiráciách.

Niektorí konšpirátori tancujú bližšie než ostatní

Konšpirátori sú senzitívni, keďže niektorí si vzájomne dôverujú a vzájomne sa na seba spoliehajú, zatiaľ čo iní toho povedia málo. Cez niektoré spojovacie články často tečú dôležité informácie, cez iné články zasa triviálne. Rozšírime teda náš jednoduchý model súvislého grafu tak, aby zahrnoval nielen spojovacie články, ale tiež ich „dôležitosť“.

Vráťme sa k našej analógii dosky s klincami. Predstavte si hrubý ťažký špagát medzi niektorými klincami a jemnú ľahkú niť medzi inými. Nazvime dôležitosť, teda hrúbku, či hmotnosť spojovacieho článku jeho váhou. Táto váha je nulová medzi konšpirátormi, ktorí nikdy nekomunikujú. „Dôležitosť“ komunikácie, ktorá prechádza spojovacím článkom je ťažké apriori vyhodnotiť, keďže jej skutočná hodnota závisí na výsledku konšpirácie. Jednoducho povieme, že „dôležitosť“ komunikácie prispieva k váhe spojovacieho článku nanajvýš zjavne; váha spojovacieho článku je úmerná množstvu dôležitej komunikácie, ktorá cez neho tečie. Otázky týkajúce sa konšpirácií si vo všeobecnosti nevyžadujú, aby sme poznali váhu ľubovoľného spojovacieho článku, pretože táto sa od konšpirácii ku konšpirácii mení.

Konšpirácie sú kognitívne nástroje. Dokážu v myslení prekonať rovnakú skupinu jednotlivcov, ktorá koná samostatne

Konšpirácie preberajú informácie zo sveta, v ktorom pôsobia (konšpiračné prostredie), tieto prechádzajú konšpirátormi a potom konajú na základe výsledku. Konšpirácie môžeme chápať ako určitý typ zariadenia, ktoré má vstupy (informácie o prostredí) a výstupy (konanie, ktorého zámerom je zmeniť, alebo zachovať prostredie).

Oklamanie konšpirácií

Keďže je konšpirácia istý druh kognitívneho zariadenia, ktorá koná na základe informácií získaných z jej prostredia, skreslenie, alebo obmedzenie týchto vstupov znamená, že konanie na základe týchto informácií bude pravdepodobne na nesprávnom mieste. Programátori tento jav nazývajú odpad dnu, odpad von.

Tento jav súpravidla pôsobí opačným smerom; práve konšpirácia je pôvodcom zavádzania a obmedzovania informácií. V Spojených štátoch tomu programátori občas vravia „efekt spravodajského kanálu Fox News“.

Čo spočítava konšpirácia? Spočítava nasledujúci krok konšpirácie

Ak si teraz položíme otázku: aká je efektívnosť tohto zariadenia? Môžeme ho porovnávať samé so sebou v rôznych časových okamžikoch? Silnie konšpirácia, alebo sa stáva slabšou? Táto otázka si vyžaduje, aby sme porovnali dve hodnoty v čase.

Dokážeme nájsť hodnotu, ktorá popisuje výkon konšpirácie?

Mohli by sme zrátať počet konšpirátorov, avšak tým by sa nezachytil kľúčový rozdiel medzi konšpiráciou a jednotlivcami, ktorí ju tvoria. Ako sa odlišujú? Jednotlivé osoby sa v rámci konšpirácie sprisahali, na rozdiel od izolovaných osôb. Väčšinu príslušného rozdielu vieme ukázať, ak spočítame sumu všetkej dôležitej komunikácie (váhy) medzi všetkými konšpirátormi. Nazvime ju celkový konšpiračný výkon.

Celkový konšpiračný výkon

Toto číslo je abstrakcia. Model prepojení v rámci konšpirácie je spravidla jedinečný. Avšak ak vezmeme do úvahy túto hodnotu, ktorá je nezávislá na usporiadaní konšpiračných prepojení, dokážeme urobiť určité všeobecné uzávery týkajúce sa konšpirácií.

Ak je celkový konšpiračný výkon nulový, potom konšpirácia nejestvuje

Ak je celkový konšpiračný výkon nulový, nejestvuje tok informácií medzi konšpirátormi, a teda ani konšpirácia.
Podstatný nárast alebo pokles celkového konšpiračného výkonu takmer vždy znamená to, čo očakávame, že bude znamenať: nárast alebo pokles schopnosti konšpirácie myslieť, konať a prispôsobovať sa.

Separácia vážených konšpirácií

Teraz sa vrátime k predchádzajúcej myšlienke týkajúcej sa rozštiepenia konšpirácie na dve polovice. Následne sme skúmali rozdelenie konšpirácie na dve rovnako početné skupiny odrezaním spojovacích článkov medzi konšpirátormi. Teraz vidíme, že zaujímavejší nápad je rozdeliť na polovicu celkový konšpiračný výkon. Keďže možno každú izolovanú polovicu chápať ako vlastnú špecifickú konšpiráciu, môžeme v delení pokračovať neobmedzene.

Priškrtenie vážených konšpirácií

Namiesto odrezania spojovacích článkov s cieľom separácie váženej konšpirácie môžeme dosiahnuť podobný efekt priškrtením konšpirácie – zúžením (redukciou váhy) tých spojovacích článkov s vysokou váhou, ktoré premosťujú oblasti s rovnakým celkovým konšpiračným výkonom.

Atakovanie kognitívnej schopnosti konšpirácie

Človek v putách si uvedomuje, že mal konať skôr, pretože jeho schopnosť ovplyvniť konanie štátu je takmer u konca. Na to, aby sme sa vysporiadali s vplyvnými konšpiračnými krokmi musíme myslieť dopredu a atakovať proces, ktorý k nim vedie, nakoľko so samotnými týmito krokmi sa nemožno vysporiadať.

Konšpiráciu dokážeme oklamať, alebo oslepiť skreslením, alebo obmedzením jej dostupných informácií

Celkový konšpiračný výkon vieme zredukovať prostredníctvom neštruktúrovaných útokov na spojovacie články, alebo prostredníctvom priškrtenia a separácie.

Konšpirácia, ktorá je takto dostatočne atakovaná, už nie je schopná porozumieť svojmu okoliu a plánovať masívne akčné kroky.

Tradičné versus moderné konšpirácie

Tradičné útoky na konšpiračné mocenské zoskupenia, ako je napríklad úkladná vražda, odrežú množstvo spojovacích článkov s vysokou váhou. Skutok vraždy - zameranie sa na viditeľné osoby, je výsledkom duševnej inklinácie zdokonalenej v spoločnostiach, ktoré predchádzali kultivovanú spoločnosť, akú ľudstvo vývojom dosiahlo.

Gramotnosť a komunikačná revolúcia zmocnili konšpirátorov v podobe nových konšpiračných prostriedkov, čím sa zvýšila rýchlosť a presnosť ich interakcií, a preto aj maximálna veľkosť, akú môže konšpirácia dosiahnuť predtým, než konšpirácia prestane fungovať.

Konšpirátori, ktorí disponujú touto technológiou, dokážu podať vyšší konšpiračný výkon než konšpirátori bez tejto technológie. Pri rovnakých nákladoch sú schopní dosiahnuť vyšší celkový konšpiračný výkon. Preto si ju aj osvojujú.

Majúc na pamäti slová Lorda Halifaxa, predstavme si napríklad dve testne vyvážené mocenské zoskupenia všeobecne konšpiračnej povahy, demokratickú a republikánsku stranu v Spojených štátoch.

Uvážte, čo by sa stalo, ak by sa jedna z týchto strán vzdala mobilných telefónov, faxovej korešpondencie a elektronickej pošty - nehovoriac o počítačových systémoch, ktoré spravujú ich predplatiteľov, darcov, rozpočty, prieskumy verejnej mienky, telefonické centrá a kampane hromadného rozposielania elektronickej pošty?

Okamžite by upadli do stavu organizačného otupenia a vyhrala by druhá strana.

Autoritárska konšpirácia, ktorá nedokáže efektívne myslieť, nemôže konať tak, aby sa udržala proti oponentom, ktorých vznik spôsobí

Ak sa pozrieme na konšpiráciu ako na organický celok, vidíme systém interagujúcich orgánov, zviera s tepnami a žilami, ktorého krv môžno zhustiť a spomaliť, až kým otupené nepadne – neschopné dostatočne porozumieť silám vo svojom prostredí a riadiť ich.

Neskôr uvidíme ako nám nová technológia a hĺbkové pochopenie psychologickej motivácie konšpirátorov dokážu poskytnúť praktické metódy zabránenia, resp. zredukovania významnej komunikácie medzi autoritárskymi konšpirátormi a podporiť silný odpor voči autoritárskemu plánovaniu a intenzívne stimulovať humánnejšie formy vládnutia.

preklad NM